Adaptácia národnej kultúrnej pamiatky na bytový komplex je vždy veľkou výzvou. Architekti, ktorým na stole pristál Ružový mlyn, sa však svojej úlohy zhostili profesionálne a z bývalého mlyna vytvorili 73 bytov, ktoré už čakajú na svojich nových majiteľov. Autor projektu Ing. Arch. Matej Otrísal nám prezradil, čo bolo najťažšie a prečo je Ružový mlyn unikátny nielen na Slovensku, ale aj v Európe.
Prečo ste rozhodli spolupracovať na projekte Ružový mlyn? Čím vás zaujal?
Je to veľmi zaujímavá stavba, pamiatkovo chránený objekt. Vždy ma na stavbách baví, keď je tam niečo iné ako na bežnej stavbe. Ružový mlyn je členitý objekt so silnou históriou, ktorý potreboval pretransformovať na úplne novú funkciu – bývanie . Túto výzvu som si nemohol nechať ujsť, keďže podobný projekt sa objaví naozaj ojedinele.
Hodí sa Ružový mlyn ako stavba na bytový komplex?
Bývanie v takejto lokalite a v takejto nehnuteľnosti bude výnimočné. Cítiť, že je to prostredie vhodné na bývanie a jeho obyvatelia tu budú určite spokojní.
Aké boli vaše pocity, keď ste boli na stavbe prvýkrát?
Stavba dlhodobo chátrala. Je veľmi členitá, už len zorientovať sa v nej bolo veľmi náročné. Pohybovať sa po objekte a zistiť jeho rozsah dalo naozaj zabrať.
Čo všetko sa podarilo z pôvodnej stavby zachovať?
Zachovali sme najmä obvodové múry. Čo sa týka vnútra, z dvoch častí nižšej budovy zostali len fragmenty stropov. Vo vysokej časti objektu sme zachovali pôvodné nosné stĺpy i nosné steny. V obchodných priestoroch na prízemí sú zachované aj pôvodné okná. Samotné členenie okien v celom objekte je rastrované. Sú síce nové, lebo pôvodné nespĺňali súčasné štandardy, ale snažili sme sa čo najviac priblížiť pôvodnej verzii.
Nielen rastrované okná, ale aj výška stropov dodáva bytom zaujímavý charakter…
Každé podlažie má inú svetlosť. Stropy sú vysoké od 3,5 metra až po 4,7 metra, čiže skoro dvojnásobok bežných novostavieb. A práve to dáva priestor tvorivosti. Máme spracované úžasné vizualizácie loftových bytov, všeličo sa dá vymyslieť.
Ktorý byt by ste si vybrali vy?
Mne sa v projekte páči viacero bytov, dal som kus srdca do každého jedného z nich. Každý jeden som robil akoby pre seba. Samozrejme, najkrajšie sú veľké mezonetové byty s terasami na horných podlažiach. Majú krásny výhľad na celé mesto. Bol som aj na streche vodojemu, čo je vlastne najvyšší bod Piešťan. Ak je pekné počasie, vidieť odtiaľ až do Bratislavy.
Ako prebiehala spolupráca s pamiatkarmi pri rekonštrukcii?
S pamiatkarmi sme intenzívne diskutovali a hľadali riešenia. Dosiahli dohodu, čo sa týka balkónov, okien, fasády i farebnosti. Zo vzoriek sme spoločne vybrali na Ružový mlyn okrovú farbu s nádychom ružovej, ktorá sa našla v pôvodných omietkach. Išli sme až po najspodnejšiu vrstvu, takže mala by to byť úplne prvá farba Ružového mlynu.
Čo závidíte budúcim obyvateľom?
To miesto ako také. Budú bývať vo veľmi atypickej stavbe, ktorú nenájdete nikde inde na Slovensku ani v Európe. Som zvedavý ako sa bude správať areál v budúcnosti, lebo práve táto lokalita má v Piešťanoch veľký potenciál a ešte sa zhodnotí. Určite to bude veľmi príjemné.
Vizitka:
Ing. Arch. Matej Otrísal vyštudoval Fakultu architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave so zameraním na ekologickú a experimentálnu tvorbu. Pacoval na kompletnej realizácii projektov v súkromnom aj štátnom sektore – od špecifikácie, vybavenia, dizajnu, nacenenia, tiež spolupracoval na riešení obchodných aj priemyselných budov a urbanistických štúdiách.
