Po prvej svetovej vojne sa liečilo v Piešťanoch viac ako 2000 ranených vojakov. Tých bolo treba kŕmiť, ale keďže dodávky potravín chýbali, známa piešťanská rodina Winterovcov sa rozhodla postaviť mlyn. Pod projekt sa podpísali dvaja inžinieri Alexander Bachrach a Alexander Harsányi z Budapešti. Na samotnej stavbe pracovali hlavne vojenskí zajatci.

Na výstavbu mlynu si Winterovci zobrali úver vo výške 1 milión korún zo Všeobecnej úverovej banky v Budapešti. Pomenovali ho po dcére Ferencza Wintera - Rószi (1899 – 1927). Slovenský názov Ruženin mlyn sa po prevrate v roku 1918 zmenil na Ružový mlyn. Ruža sa objavila aj v logu a na fasáde.

Druhá svetová vojna mala na mlyn ťažký dopad. Ľudovít Winter skončil v koncentračnom tábore a Ružový mlyn arizovali fašisti ako židovský majetok. Winter po návrate mlyn opäť rozbehol, ale v roku 1948 mu ho zase vzali komunisti.

Ružový mlyn je piešťanskou ikonou, veď tu vznikli piškóty, BB puding a ďalšie známe výrobky. Po roku 2000 bola ukončená posledná výroba a prázdny mlyn chátral. V roku 2008 mal byť vyhlásený za národnú pamiatku, ale podarilo sa to až neskôr v roku 2013.

V roku 2019 sa osud Ružového mlyna zmenil a z chátrajúcej stavby sa stal obytný komplex, ktorý bude slúžiť obyvateľom Piešťan a pomôže rozprúdiť život v tejto lokalite pri železničnej stanici. Obyvatelia Ružového mlyna sa tak stanú súčasťou piešťanskej mlynárskej tradície, na ktorú sa nikdy nezabudne.